Pavol Emanuel Dobšinský v Rožňavskom Bystrom 1855- 1858. V Gemeri sa narodili a pôsobili mnohí významní predstavitelia slovenského kultúrneho života. Medzi nimi bezpochybne na popredné miesto patrí aj Pavol Emanuel Dobšinský, ktorý sa narodil v Slavošovciach. Pozdejšie sa rodina presťahovala do Sirku.
30. júna 1855 sa mesto Brezno lúči s kazateľským pomocníkom P. E. Dobšinským, aby sa začiatkom júla vrátil do rodného Gemera za riadneho slova božieho kazateľa. Tým miestom je fara v Rožňavskom Bystrom.
Pobudol tu necelé štyri roky. Na Bystrom – ako sa nám vtedy hovorievalo – pôsobil ako mladý , no zakalený a verný člen štúrovskej družiny. Počas pôsobenia stačili, aby vytvoril hodnoty presahujúce nad rámec života. Precíznym plnením roly kazateľa získava si srdcia ľudu a presvedčí ho, aby postavili pre deti vedomostný chrám – školu. A tento zámer sa mu podarilo, ešte za jeho pôsobenia bola školská budova s bytom pre učiteľa postavená.
Dobšinského záujem sa sústredil na zbieranie ľudových rozprávok, našiel si čas aj na literárnu činnosť, písal básne, venoval sa zbieraniu a spísaniu piesní, porekadiel, zvykov , obyčajov a povier. V Bystrom mal na to dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky: Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek spoledná, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že krajec z veľkého chleba, jeho prostonárodných ľudových rozprávok a povestí, pochádza z ústneho podania našich predkov. Tak Dobšinský , kus našej bystranskej duše, premietol do literárneho obrazu.
No popri úspešnom plnení kazateľských úloh a literárnej činnosti zaoberal sa aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Z fary v Bystrom sa Dobšinský vysťahoval v januári 1959 do Banskej Štiavnica a potom trvalo zakotvil v Drienčanoch ako farár až do svojej smrti.
