Domov je chladná voda v zarosenom džbáne… Domov sú ruky položené na stole v nedeľnom tichu, po práci, prázdne a čakajúce, rozhodujúce, jediné, ktoré vytvárajú dejiny…..
M. Válek
Slovami básnika začíname prechádzku dejinami – históriou obce Rožňavské Bystré
13. storočie
Prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o obci Rožňavské Bystré pochádza z konca 13. storočia, kedy vznikla obec. Pôvodne sa nazývala Bystro /1773/, Bystrá /1808/ a od r. 1927 Rožňavské Bystré, pravdepodobne pomenovanie z toho, že sa nachádza blízko Rožňavy a podľa potoka, ktorý cez dedinu preteká. Nadmorská výška obce je 395 m. Obec leží medzi vrchmi Plešiveckej planiny, Mnícha, Prídela a Tureckej. Zároveň obec tvorí vo svojej lokalite deliacu čiaru medzi vápencovým podložím Juhoslovenského krasu a rudným podložím patriacim k Slovenskému Rudohoriu. Práve táto danosť ľudu vymedzila možnosti obživy.
16. storočie
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom, ťažbou dreva, uhliarstvom, furmankou a baníctvom, v 16. storočí aj chovom oviec.
Vpád Turkov
Do histórie obce sa nepriaznivo zapísal zničujúci vpád Turkov, po ktorom v r. 1566 až 1580 bola obec vyľudnená. Obec patrila štítnickým Bebekovcom, Baloghovcom a v 18. storočí Andrássyovcom.
V r. 1582 bolo evidovaných 5 domov a ešte v r. 1720 tu žilo iba 9 sedliakov, no v dobe súpisu za cisára Jozefa je už zaznamenaný veľký nárast až 64 rodín, 76 a 59 domov.
Prvé zápisy obyvateľských mien nachádzame v dosť ťažko identifikovanej podobe. Viaceré mená svedčia, že tu bol značný pohyb obyvateľstva a svedčia aj o mnohonárodnostnom zložení. Sú to mená Tomáš, Kelemen, Antonius Margit, Andreas Ambrus, Vido, Szleuer, Ricz.
To znamená, že tu bývali Maďari, Česi, Ukrajinci, Poliaci, taliani, Rusi a Juhoslovanské národnosti. Medzi najstaršie obyvateľské meno z r. 1582 patrí Chilo – Filo, ďalej z r. 1602 je to meno Demjan, z r. 1603 je to Kosar – Koszyar – Kožár, v r. 1605 – Molnár, v r. 1680- Kartal, v r. 1614 Czapo – Čapo, Davit – Dávid, v r. 1630 Pásztor, v r.1687 – Gaydos, v r. 1689 – Kulisar –Kolesár, v r. 1697 – Tomko, v r. 1720 – Babis, v r. – Behún, Grenda, marci, v r. 1773 – Belák, Dorkin, Gyurszki, Markus.
1914 – 1918
1. svetová vojna
V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, do ktorej narukovali chlapi z dediny vo veku od 18 – 24 rokov. Počas vojny bola v obci bieda a hlad. Na frontoch padlo z obce 6 mužov. Z tohto obdobia pochádza ťažká, k slzám smútiaca ľudová pieseň : …a vy zvony zvonte mi, bo já smutný idem do té šiarné zemi…
V lete 1919 vypukol v obci požiar, ktorý zachvátil takmer celú dedinu, pretože väčšina domov bola postavená z dreva. Škody boli nevyčísliteľné , vyhasol 1 ľudský život, zhorelo veľa hospodárskych zvierat.
V roku 1941 si občania založili potravinové družstvo a toho istého roku zaviedli elektrický prúd do obce.
1939 – 1945
<strong>SNP a 2. svetová vojna</strong>
Keď vypuklo SNP z našej obce sa hodne mužov prihlásilo k partizánom. Hrdinstvo, odvahu a vlastenectvo pripomína pomník na miestnom cintoríne a pamätná tabuľa na Základnej škole tých, ktorí položili svoje životy:
Ondrej Gallo Krajný – baník z Rožňavského Bystrého , padol v boji proti nemeckej presile v bitke pri Nižnej Slanej JUDr. Pavol Belák – pomáhal organizovať odboj po celom Slovensku Ján Belák – pomáhal organizovať partizánske hnutie na Gemeri. Obaja bratia padli pri výbuchu v Slavošovciach Štefan Kalický – švagor Belákovcom, učiteľ, zahynul na Pustom poli.
Obec od vojnovej skazy bola uchránená náhlym ústupom Nemcov 22.1.1945. Vo večerných hodinách stihli ešte vyhodiť most do vzduchu. Dňa 23. januára 1945 ľudia s radosťou vítali svojich osloboditeľov – vojská sovietskej a rumunskej armády.
Povojnové roky
V roku 1948 bolo z miestností bývalého notárskeho úradu upravené kino. V rokoch 1953 -1960 v obci sa postavilo veľ nových domov. 2. augusta 1956 sa začala stavať nová Osemročná škola, ktorá bola dokončená 7. septembra 1958 kedy sa začalo na tejto škole vyučovať. 29. augusta 1959 bola na školskej budove odhalená pamätná tabuľa padlým hrdinom v SNP. V roku 1959 bolo založené ako prvé v Rožňavskom okrese Jednotné roľnícke družstvo. Od roku 1960 životná úroveň našich občanov veľmi stúpa V šesťdesiatych rokoch minulého storočia rozvoj obce z hľadiska verejného záujmu pokračoval. V tom obodbí v akcii „Z“ , t. j. svojpomocne bolo vystavených najviac objektov – pozdĺž cesty „Hore dedinou“ bola urobená kanalizácia a súčasne aj upravená táto cesta, výstavba budovy pošty a zriadenie poštového úradu, vybudovanie nového kultúrneho domu, postavené priestory hasičskej zbrojnice, vyasfaltovaná cesta „hore dedinou“, cesta ku škole a postupne cesty na ďalších uliciach i na „záhumní“. Za zmienku ešte stojí výstavba hradskej pretínajúcu obec. Odstránila sa tým premávka po starom moste okolo obchodu. Súčasne v časti „Ulica po Šerešianku“ bol postavený oporný múr.
Baníctvo
Rožňavské Bystré je známe ako banícka osada už od stredoveku. Okolo roku 1800 v severnej časti chotára boli objavené bohaté náleziská kvalitnej železnej rudy. To podmienilo rozvoj baníctva Rimamuránsko – šalgotasriánskou spoločnosťou. Baníctvo prinášalo rodinám chlieb, no žiaľ v abi sa vyskytovali i tragédie – smrteľné úrazy, úrazy s trvalými následkami a len máloktorý baník odolal silikóze / zápaľ pľúc./
Postavenie baníkov kolísalo v závislosti od potreby výroby železa, od životaschopnosti panstiev či firiem. Odhad vzniku baní v chotári sa datuje okolo r. 1830. Spočiatku šlo o povrchové dobývanie. Najstaršie otvárkové štôlne sú Horná a Dolná, Artúr, Atilla a Terézia.
Odvoz vyťaženej rudy konskými poťahmi končil v r. 1940, kedy ich vytlačili nákladné autá. V r. 1943 sa započalo s výstavbou lanovej dráhy na prevoz rudy do úpravne Rožňava – Baňa. Táto bola uvedená do prevádzky po 2.sv. vojne v r. 1946. V prevádzke bola do r. 1975. Dôvodom zrušenia bolo zníženie ťažby a nerentabilnosť prevádzky. Potom rudu znovu odvážali autá ale iba do 1. marca 1982. Vtedy bola ťažba v Rožňavskom Bystrom úplne zastavená. Likvidácia baní bola ukončená 30. júna 1983. V r. 1991 bola zastavená aj ťažba na úseku Mních. Tým baníctvo v obci zaniká.
Prechádzka históriou končí, ak sme na niečo alebo niekoho zabudli – prepáčte nám. Históriu obce tvoria udalosti, ale hlavne my, ľudia – vlastnými silami a skutkami sa postarajme o to, aby história obce Rožňavské Bystré bola pre ďalšie generácie zaujímavá a poučná, aby i čosi po nás pre budúcnosť zostalo.
