Kontakt:

Napíšte nám:

Kultúra

Odievanie:

Ako všetko ostatné, aj odievanie si dlho uchovávalo svoju osobitosť. Sformoval sa vlastný kroj

v obci. Ženy mu zostali verné do konca 2. sv. vojny, muži ustúpili skôr. Muži vo sviatočné i

všedné  dni nosili na hlavách klobúky, mládenci s pierkom. Na mužskej postave vždy

dominovala vesta /lajblík/, nohavice zvané priče a čižmy zo sárami pod kolená. Ženský a

dievčenský kroj v porovnaní so slovenskými krojmi bol jednoduchší, menej zdobený výšivkami

a farebne zladený. Dievky vo vrkoči nosili mašle. Na ženskom obliekaní nebolo funkčné

nosenie väčšieho počtu suknien, z ktorých aspoň jedna bola zakrochmelená /vytvrdnutá/,

aby šírka  od pása bola čím väčšia.  

kroj mužov:    košeľa z domáceho plátna,chološne/biele súkenné nohavice/, čižmy, kabanica

                            /súkenný biely 3/4 kabát kimonového  strihu s malou výzdobou okolo krku  /, šuha

                            /dlhý súkenný kabát/ , lajblík, baranica, kožuch, v lete - dlhé, široké, plátené gate,

                            úzka, modrá zástera a klobúk

 

kroj žien:       spodnička z plátna - pendel, široké/nariasené/ sukne, čižmy, oplecko z bieleho

                            plátna na krátkom  nazberanom rukáve vyšívané, lajblík zdobený šnúrami, zimný

                           kabát do drieku, krátky kožušok,  zástera. Vlasy učesané do vrkočov, stočené na

                           hlave /kika/ pokryté čardášom /malá šatka obrúbená čipkou/. Na čardáš sa

                           uviazala šatka.

 

 

Jedálny lístok

 

Najčastejším jedlom okrem chlebu boli halušky - tvrohové, bryndzové, vajcové, kapustové,

lekvárové, makové, obdobne rezance . Slávnostnejšiu príchuť mali pirohy plnené bryndzovými

zemiakmi, pirohy s prézľami /strúhankou/ plnené sušenými hruškami, lekvárom, makom.

Ďalej to boli šúlance/bobáliky/, gule s údeným mäsom kapustové a bryndzové, lokše, grúlovníky.

Polievky sa varili sýte, najčastejšie fazuľová /bvabová/ v dvojakej obmene - s krúpami a

nakyslo, hrachová polievka alebo hrach nahusto, polievka so šírom alebo rezancami / mliečna

alebo zaprážaná/, zemiaky /grúle/ na kyslo alebo v zapraženej polievke. Neodmysliteľným

jedlom boli zemiaky /grúle/. Večerou chudobných dodnes nazývame v kožke opekané zemiaky

v bubnu alebo pahrebe. Konzumovalo sa mlieko, čaj alebo pramenitá voda z okolitých,

v každej časti chotára dobre udržiavaných vyvieračiek /studničiek/.  

 

Nárečie

Prvky nárečia: čo = šva, kde si bol = de si búl, kedy = kody, pôjdem = pajdem , on = van   ,

                            Rožňava = Rvažnava, zemiaky = grúle, fazuľa = bvab

 

 

Staré zvyky:

 

- priadky /dievky priadli ľanové, konopné nite z kužela na vretená/

- oriešky /mládenci navštevovali dievčatá na Vianoce a Nový rok/

- páračky peria

- stavanie májov na rusadlie /turice/

- svadobné zvyky, vozenie výbavy nevesty pod jedličkou na voze        

 

Tradície zachovávajú ženy , dievčatá a mládenci v DFS "Bystränky" a to pri rôznych

slávnostných príležitostiach v obci, kde sa oblečú do krojov a zaspievajú starodávne

piesne a zatancujú rôzne prvky ľudového tanca.